Interiérové a inštalované lesné školy- áno, či nie?

14.01.2023

Lesná škola v interiéri, náučná lesná plocha, či úplne obyčajný les?

Možno nie je celkom šťastným riešením vznik interiérových lesných škôl, novodobých lesných plôch a iných viac menej pre návštevníkov nainštalovaných ekosystémov, ktoré slúžia ako náučná plocha predovšetkým pre deti a mládež. Koncepciou prevádzky sú akési exkurzie, komentované prehliadky s názornými ukážkami v podobe umelých exponátov rastlín, dermoplastických preparátov/ rozumej vypchanina /, vzoriek dreva, vizuálnych ukážok povrchov a rôznych iných bez pochyby na prvý pohľad zaujímavých vecí. Ponúkajú sa často v spojení s umeleckými aktivitami ako maľovanie a tvorenie z prírodných materiálov, či práca s drevom a pod. Avšak na pochopenie lesa a jeho fungovania nemá inštalácia takejto plochy prakticky žiadny význam a pocity s návštevy takejto plochy veľmi rýchlo vyprchajú. Takéto plochy a inštalácie môžu byť čiastočným riešením pre mestá v zmysle " lepšie toto ako nič", ale výsledný efekt bude minimálny. Argument, že takéto objekty umožňujú spoznávanie lesa aj za nevhodných poveternostných podmienok tiež neobstojí. Záujem o les nezvýšime ani vybudovaním altánku, či pocitového chodníka. Rôzne ihriská, dokonca lanové parky vylepšené o pár náučných stojanov, či vypchatá srnka za sklom tento záujem nezvýšia. Les by sa nemal nosiť k ľuďom, ale ľudia k lesu. Ľudia žili odpradávna v spojení s okolitými lesmi, treba len opäť nájsť tú správnu cestu ako sa mu priblížiť. V prípade organizovaných skupín detí, či mládeže je istým riešením komentovaná prehliadka, či aktivity vedené lesným pedagógom. Takéto aktivity vedieme mnoho rokov, zdá sa však, že to nie je celkom ono. Chceme preto ponúknuť aj iný spôsob ako precítiť les. Čaká na vás náš holý a čistý les, v ktorom vás necháme hrať sa. Deti strávia niekoľko hodín v lese. Samozrejme pod dohľadom lesných pedagógov. Čas sa im však neorganizuje, ale ponechajú sa hrať so všetkým čo les ponúka. Je veľmi zaujímavé pozorovať rôzne správanie sa detí. Mnoho detí vôbec nevie, čo majú v takom lese robiť. Niektoré si sadnú, nudia sa, dokonca hnevajú. Boja sa, že sa zašpinia, či chytia kliešťa. Postupne však prelomia túto náladu a začnú v lese " žiť" a hrať sa. A hrou začína to pravé vnímanie lesa. Nebránime im ani v kričaní, či piskote. Lesným zvieratám to skutočne nevadí, veľmi dobre vedia, že počujú deti, ktoré sa im nechystajú ublížiť. Pozorovať tieto deti ako skutočne objavujú les je čarovné. Začnú používať to, čo im príroda dala do vienka- zrak, sluch čuch, chuť a zrak. Naše lesy čakajú na to, že ich objavíme. Nemusíme sa báť, nie sme pre les žiadnou záťažou, naopak, sme jej súčasťou. Hlavne vtedy keď sme na potulkách pešo a prírodu nechávame takú akú sme ju našli.

To je to, čo si želáme najviac.